platonicka laska 1
29.01.2008 09:49:52
Včera som bola u nej. Znie to tak smiešne, keď to píšem. Asi to aj je smiešne. Pritom vôbec neviem, čo to je. Neviem, čo cítim. Alebo možno veľmi dobre viem, čo cítim. Už som predsa prežila zaľúbenie. Je možné, že to zaľúbenie nie je? Len nejaký divný nával hormónov, ktorý sa nazýva nejak inak? Kamarátstvo asi ťažko. To je veľmi ťažké predstierať. Aj keď z jej strany o nič iné nejde. Alebo? Niekedy mám pocit, že aj hej, ale ja som majster v namýšľaní si, takže sama sebe a svojim pocitom moc neverím. Neviem vôbec. Viem len, že ju asi ľúbim a že sa asi zbláznim, lebo to nikdy nikam nepovedie. Je dosť ťažké žiť normálny život a myslieť pritom na ňu. Niekedy tak strašne chcem, aby to vedela a niekedy sa toho nenormálne hrozím, bojím sa, že by som ju potom stratila. Už nikdy nevidela. Možno je to tým, že som už dlho nemala takú naozajstnú kamarátku a teraz som tým taká nadšená, že to hneď pretváram v lásku. Možno som moc ovplyvnená BL seriálmi a filmami. Ja fakt neviem. Viem len, že by som sa radšej zabila ako spravila niečo proti jej vôli. Niečo, čím by som ju znechutila, odvrhla od seba. Hrozím sa toho, že by to zistila a vlastne potom neviem, prečo to publikujem na internete. Ale asi to už potrebujem zo seba dostať. Možno mi niekto poradí. Ja neviem.
Komentáre
Verím, že sa to dá...